Ahojte kolegovia, či budúci kolegovia.
Som Monika Piliarová, čerstvá absolventka psychológie. V nasledujúcej sérii blogov by som Vám rada priblížila moju cestu začínajúcej koučky po výcviku. Lebo výcvikom nič nekončí, práve naopak! Začína sa cesta, na ktorej môže byť mnoho prekážok. No nemusíme si nimi prejsť všetci! 😀 Aspoň nie všetkými. Práve preto by som Vám chcela na tej Vašej ceste vyšliapať pár skratiek, na základe mojich doterajších skúseností. Pozrite sa spoločne so mnou na to, aké emócie a pochybnosti môj koniec koučovacieho výcviku a začiatok kariéry koučky sprevádzajú.
Po úspešnom zvládnutí testu a praktickej skúšky mi odľahlo. Mala som veľkú radosť z toho, že som to zvládla. Splniť všetky podmienky, povinné nácviky, naučiť sa všetko potrebné. Zároveň som bola vďačná, že som mohla byť súčasťou kolektívu podobne naladených ľudí, s ktorými sme sa navzájom rozvíjali v spoločných nácvikoch a podporovali sa. A nielen navzájom! Veľkou oporou a parťákmi nám boli samotní lektori, ktorí ochotne zodpovedali na každú otázku. Tvrdili, že „blbá otázka je len tá, ktorá nepadne“ …to mi už nemuseli viackrát opakovať! 😀 Tak som sa otázkami (doslova!) dopracovala aj s mojimi kolegami do finále – stali sa z nás kouči.
Aké budú moje ďalšie kroky? – To sa dozviete v nasledujúcich blogoch!
Menu
